Od stvorenia pravdepodobne najčastejšie používaného kódu pri vývoji webu ubehlo už 25 rokov. Vďaka zrodu internetu sa JavaScript dostal aj tam, kde to nikto nepredpokladal. JavaScript si od svojho vydania nielen upevnil svoje miesto na výslní ako mimoriadne výkonný programovací jazyk, ale uplatnil sa aj v nových oblastiach pri vývoji moderných webov.
JavaScript vyvinul Brendan Eich v roku 1995, kým pracoval pre firmu Netscape Communications. Inšpiráciou mu boli jazyky Scheme, Java a Self. V 90. rokoch 20. storočia si vďaka svojmu prehliadaču Netscape Navigator mohla spoločnosť Netscape Communications užívať výsadné miesto vo svete internetu. Používatelia ho totiž mali v obľube výrazne viac ako prehliadač Mosaic, ktorý bol vlastne prvým webovým prehliadačom pre masy.
Spoluzakladateľom Netscape Communications bol Marc Andreessen. Marc bol členom tímu vývojárov, ktorí v roku 1993 stvorili prehliadač Mosaic na Illinoiskej univerzite. Ako si web čoraz viac získaval obľubu medzi ľuďmi, technologické firmy sa začali predháňať v tom, ktorá stvorí ten najefektívnejší webový prehliadač.
Microsoft nezaháľal a v snahe vytrhnúť kontrolu nad internetom z rúk firmy Netscape spustil projekt Internet Explorera. Tým sa začala zúrivá vojna medzi Microsoftom a Netscape o nadvládu na trhu s webovými prehliadačmi.
V tých časoch weboví vývojári márne hľadali skriptovací jazyk, ktorý by im umožnil vytvárať dynamické prvky a pridávať ich na svojich webstránkach. Sprvoti s nádejou vzhliadali na jazyk Java, no napokon si uvedomili, že potrebujú flexibilnejší nástroj, ktorý im umožní ponúknuť používateľom o niečo viac.
Netscape si to tiež uvedomoval a začal pracovať na odľahčenom skriptovacom jazyku, ktorý by webovým vývojárom umožňoval na webe pridávať interaktívne prvky. Bol to prudký boj o čas a práve vtedy vstúpil na scénu tvorca JavaScriptu.
V roku 1995 Netscape najal Brendana Eicha, aby vytvoril a implementoval dynamický jazyk pre nové vydanie webového prehliadača Netscape Navigator 2.0. Poverenie Brendana týmto projektom bolo prekvapením. Videl v tom však príležitosť pracovať na niečom, čo ho bavilo, a preto neváhal a ponuku od Netscape prijal. A tak vznikol nápad stvoriť odľahčený skriptovací jazyk. Brendan ho nazval Mocha, neskôr však bol premenovaný na Live Script. Stvoriť funkčný prototyp, ktorý bol pripravený na implementáciu do beta verzie prehliadača Netscape Navigator 2.0, trvalo Brendanovi len desať dní.
V snahe nestratiť prvenstvo na trhu s webovými prehliadačmi uzavrela spoločnosť Netscape partnerstvo s firmou Sun Microsystems, ktorá stála za programovacím jazykom s názvom Java. Vďaka tomuto spojenectvu mohla spoločnosť Sun Microsystems využívať prehliadač Netscape Navigator ako webovú platformu na poskytovanie jazyka Java komunite vývojárov v jazyku Java.
V roku 1996, čiže ani nie o rok neskôr, sa v rámci marketingovej stratégie, ktorej cieľom bolo dosiahnuť jeho prijatie komunitou vývojárov v jazyku Java, jazyk Live Script konečne premenoval na JavaScript. JavaScript mal byť skriptovacím jazykom pre menšie klientske projekty v Netscape Navigator 2.0, kým jazyk Java bol prezentovaný ako špecializovaný nástroj na tvorbu úchvatných webových riešení.
Následne na to Microsoft spätne analyzoval JavaScript a vytvoril svoju vlastnú verziu JavaScriptu pre prehliadač Internet Explorer 3. Aby sa vyhol právnym sporom s firmou Sun Microsystems, ktorá bola vlastníkom značky Java a spoločnosti Netscape ju poskytovala na základe licencie, pomenoval ju JScript.
Keďže boli čisté, flexibilné a ľahko si ich osvojili aj tí, ktorí nemali žiadne skúsenosti s programovaním, JavaScript a JScript si získali nepredstaviteľnú obľubu a webstránky sa stali interaktívnejšie a dynamickejšie.
Žiaľ, odozva nebola vždy len kladná, pretože vďaka nenáročnosti týchto skriptov mohli úryvky kódu, nazývané aj snippety, vytvárať aj ľudia, ktorí vedeli len pramálo (či dokonca vôbec nič) o tom, čo robia. Okrem toho sa JavaScript často využíval na nekalé a obťažujúce veci (ako boli vyskakovacie okná s reklamami, sledovanie toku údajov v prehliadači a iné), nie na zlepšovanie stránok.
Ráznou odpoveďou na tento problém bola štandardizácia organizáciou ECMA. Spoločnosti Netscape a Sun Microsystems poskytli dokumentáciu na štandardizáciu JavaScriptu organizácii ECMA International, ktorá sa tým stala držiteľom štandardu. Štandardizácia bola významným – a mimoriadne odvážnym – krokom pre tak nový jazyk.
JavaScript sa tým otvoril pre širšie publikum a vývojári mohli konečne ovplyvniť ďalší rozvoj tohto skriptovacieho jazyka. Štandardizáciou sa dosiahlo aj to, že tí, ktorí kód využívali na nevhodné účely, zostali mimo hry. S cieľom predísť porušeniu práv spoločnosti Sun vo vzťahu k ochrannej známke Java sa komisia organizácie ECMA rozhodla tento štandardizovaný jazyk premenovať na ECMAScript.
To vyvolalo ešte väčší zmätok, no napokon sa pojem „ECMAScript“ začal používať na označenie špecifikácie, kým pojem „JavaScript“ sa požíval (a naďalej používa) na označenie skriptovacieho jazyka.